Volám sa Jana a astrofotografii sa venujem už viac než 8 rokov.

Vesmír ma priťahoval od detstva – mala som k nemu zvláštny, tichý vzťah ešte skôr, než som vedela pomenovať, čo presne ma na ňom tak fascinuje. Pamätám si napríklad aj detský karneval, kde som bola prezlečená za noc – vtedy to možno vyzeralo len ako detská fantázia, dnes to vnímam ako symbol toho, čo ma sprevádza životom.

Nočná obloha je pre mňa priestor pokoja, ticha a hlbokého spojenia s prírodou. Keď sa všetko utíši a nad hlavou sa otvorí nekonečný priestor hviezd, galaxii a hmlovín, mám pocit, že sa človek na chvíľu dotkne niečoho presahujúceho bežnú realitu.

Fotografujem zo svojej súkromnej hvezdárne, kde mám ideálne podmienky na zachytávanie vesmíru, ale často vyrážam aj do terénu, kde vyhľadávam čo najtmavšiu oblohu. Každé miesto má inú atmosféru a iné svetlo tmy – a práve to ma na tom neprestáva fascinovať.

Každá fotografia je pre mňa viac než len záber. Je to chvíľa trpezlivosti, ticha a sústredenia, v ktorej sa snažím zachytiť nielen objekty na oblohe, ale aj pocit, ktorý v človeku pohľad do vesmíru vyvoláva.